Pred 10 rokmi sa začala celosvetová finančná kríza, ktorá viedla v Európskej únii k najhoršej hospodárskej recesii v jej 60 rokov trvajúcej histórii. Kríza nezačala v Európe, ale inštitúcie EÚ a členské štáty museli prijať rozhodné opatrenia potrebné na riešenie jej následkov a odstránenie nedostatkov pôvodného rámca hospodárskej a menovej únie. Tieto rozhodné kroky priniesli pozitívny výsledok: európske hospodárstvo v súčasnosti zaznamenáva už piaty rok po sebe rast. Nezamestnanosť je na najnižšej úrovni od roku 2008, banky sú silnejšie, rastú investície a verejné financie sú v lepšej kondícii.

Chystáte sa na dovolenku do zahraničia? Niekedy sa môže stať, že sa, nie vlastnou vinou, dostane do problémov. Viete kedy vám ambasáda môže pomôcť a kedy nesmie? Tento článok sa vám zíde.

Kedy môže ambasáda podať pomocnú ruku?

Tento týždeň (17. – 20. augusta 2017) sa v Nitre uskutoční 44. ročník medzinárodnej poľnohospodárskej a potravinárskej výstavy Agrokomplex. Ani tentoraz na ňom nebude chýbať stánok Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Okrem rôznych zaujímavostí prinášame aj sériu Diskusných stolov na aktuálne témy, ktoré hýbu agrorezortom. Pripravili sme ich v spolupráci s Agroinštitútom Nitra a Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou.

Od septembra začnú naše univerzity vychovávať budúcich expertov na eurofondy. Podpredseda vlády Peter Pellegrini im na to uvoľnil pol milióna eur. Prví absolventi v tomto odbore budú až v roku 2019. Čerpať eurofondy môžeme ale len do roku 2020. “Takmer 500 miliónov eur pôjde pre desať univerzít a 18 fakúlt. Na výchovu budúcich expertov pre eurofondy,” uviedla hovorkyňa podpredsedu vlády pre Investície a informatizáciu Janka Burdová. Cieľom je vychovať si odborníkov na eurofondy, ktorí budú pracovať v štátnej správe, čím by štát ušetril na drahých odborníkoch z externých firiem.

Každý druhý Európan zvládne konverzáciu v cudzom jazyku (54%). Dvomi cudzími jazykmi hovorí asi štvrtina Európanov. Európsky parlament sa na jednej strane snaží podporovať výučbu cudzích jazykov, no rešpektuje aj princíp, podľa ktorého by mali mať občania prístup k informáciám o činnosti poslancov vo svojom rodnom jazyku.

Už túto sobotu (12. augusta) sa v Spišskom podhradí zíde 28 dobrovoľníkov z viacerých európskych miest, aby ľuďom priblížili svoju kultúru, jedlo a zvyky, a priniesli tak na Spiš trochu Európy. Ide o prvý ročník kultúrneho festivalu Európa pod hradom (Europe Under the Castle), ktorý sa uskutoční s podporou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, organizácie Človek v ohrození a viacerých veľvyslanectiev.

Rok po referende vo Veľkej Británii má čoraz viac ľudí v EÚ optimistický pohľad na budúcnosť Európskej únie, ukázal to najnovší Eurobarometer. Podľa výsledkov, ktoré včera predstavila Európska komisia, dosiahla dôvera v EÚ zatiaľ najvyššiu úroveň od roku 2010 – a podpora eura je väčšia ako kedykoľvek predtým od roku 2004. Optimistický pohľad na budúcnosť EÚ má dnes väčšina Európanov (56 percent), čo je nárast o šesť percentuálnych bodov

31. júla 2017 o polnoci sa skončil postup podávania ponúk na presídlenie dvoch agentúr EÚ, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v Spojenom kráľovstve: Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA). Európska komisia teraz objektívne posúdi všetky ponuky na základe kritérií, ktoré stanovili predseda Komisie Jean-Claude Juncker a predseda Rady Donald Tusk a ktoré schválili hlavy štátov alebo predsedovia vlád EÚ–27 na zasadnutí Európskej rady (článok 50) 22. júna 2017.

Dnes (2. augusta) si Európska komisia pripomína Pamätný deň rómskeho holokaustu, aby si tak uctila pamiatku tisícok obetí rómskeho pôvodu, ktoré prišli o život počas druhej svetovej vojny. Na tieto príšerné zločiny voči Rómom nesmieme nikdy zabudnúť. Mladšie generácie, ktorým sa tieto udalosti môžu zdať vzdialené, by o nich mali vedieť a mali by chápať, o akú tragédiu išlo. Prenasledovanie a diskriminácia nemajú v Európskej únii miesto. Tým, že si budeme pripomínať krivdy spáchané v minulosti, máme lepšie predpoklady budovať Európu zajtrajška, vychádzajúc z našich spoločných, európskych hodnotách.

Od 1. augusta začne v EÚ platiť nový, efektívnejší program na podporu konzumácie mlieka, ovocia a zeleniny v školách, ktorý sa začne realizovať v celej Únii od prvého dňa školského roka 2017/2018. Vznikne zlúčením dvoch súčasných programov – programu na podporu konzumácie ovocia a zeleniny a programu na podporu konzumácie mlieka – do jednotného právneho rámca. Na jeho financovanie Európska únia tento rok vyčlenila sumu 250 miliónov eur, z toho Slovensko na program dostane vyše 3,2 miliónov eur.

Slovensko je od roku 2009 členom eurozóny, menovej únie, ktorú zriadila EÚ a do ktorej môžu vstúpiť len členské štáty EÚ. Prijatie spoločnej európskej meny pomohlo Slovensku a jeho občanom po viacerých stránkach. Občania ocenili predovšetkým zníženie nákladov na výmenu pri cestovaní, lepšie porovnávanie cien v zahraničí a na internete ako aj stabilitu slovenských cien. Slovensko má dnes jednu z najnižších mier inflácií v celej EÚ, v niektorých štvrťrokoch sa dokonca dostalo do deflácie, čiže stavu, kedy ceny klesajú. Prijatím eura v krízovom roku 2009 sa navyše Slovensku podarilo vyhnúť väčším dopadom celoslovenskej hospodárskej krízy. Silné euro zvýšilo dôveru podnikateľov a investorov v slovenskú ekonomiku, čo sa podpisuje pod stabilný rast HDP a znižovanie nákladov na obsluhu slovenského dlhu.

Európska komisia dnes predstavila 14. správu o pokroku v oblasti premiestňovania žiadateľov o azyl v rámci EÚ a presídľovaní utečencov z nečlenských krajín. Z nej vyplýva, že v júni 2017 sa podarilo premiestniť rekordný počet osôb (viac ako 2000 osôb z Grécka a takmer 1000 z Talianska). Celkovo počet premiestnení za minulý mesiac dosiahol 24676 osôb, z toho najlepšie svoj záväzok v tejto oblasti plnili Malta (takmer 105 percent), Fínsko (87 percent), Írsko (76,5 percenta) a Lotyšsko (66,7 percenta). Pre porovnanie, Slovensko doposiaľ premiestnilo 16 žiadateľov o azyl z Grécka, z Talianska zatiaľ nikoho. To predstavuje splnenie nášho záväzku na 1,8 percenta.

Ako ukázala nová Hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských podmienok 2017, čoraz viac spotrebiteľov EÚ nakupuje cez internet a ich dôvera v elektronický obchod sa dramaticky zvýšila, najmä pokiaľ ide o internetové obchody z iných krajín EÚ. Za posledných desať rokov sa tak podiel Európanov, ktorí nakupujú cez internet, takmer zdvojnásobil (z 29,7 percenta v roku 2007 na 55 percent v roku 2017). Na Slovensku v roku 2016 nakupovalo cez internet 56,3 percenta opýtaných, pričom v roku 2007 to bolo len 16 percent opýtaných.

JSN Dome template designed by JoomlaShine.com