Členstvo v Európskej únii považuje za dobrú vec 50 percent Slovákov. Je to menej ako priemer v rámci celej EÚ (57 percent). Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Európskej únie Eurobarometer, ktorý v piatok predstavili v bratislavskom Európskom informačnom centre. O EÚ sa nezujímame, hoci z nej profitujeme

 

Oproti minuloročnému meraniu je to o štyri percentá viac Slovákov, ktorí oceňujú členstvo v EÚ. Naopak, za „zlú vec“ ho označilo 8 percent opýtaných.

Najpriaznivejšie sú voči Únii naklonení Luxemburčania, Íri a Nemci. Tradične na chvoste rebríčka sa nachádza Česká republika. Podiel ľudí, ktorí vnímajú členstvo kladne, v Česku klesol z minuloročných 33 na 29 percent.

74% Slovákov je presvedčených, že z členstva v EÚ profitujeme. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Eurobarometer. 
Hoci sú Slováci v celkovej otázke k členstvu v EÚ pod celoeurópskym priemerom, takmer tri štvrtiny opýtaných Slovákov (74 percent) je presvedčených, že Slovensko z členstva v Únii profitovalo.

„Je to jedno z najvyšších čísel v celej EÚ, v celoeurópskom priemere je o profite členstva pre svoju krajinu presvedčených 64 percent Európanov,“ uviedla tlačová atašé Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Soňa Mellak.

Vo všeobecnosti sa však opäť potvrdilo, že Slovákov európske dianie nezaujíma.

“Nezáujem priznalo až 60 percent respondentov. Naopak, chuť zaujímať sa o dianie v EÚ deklarovalo len 39 percent,” ozrejmila Mellak.

EÚ ako ekonomický projekt

Za hlavné pozitívum členstva v Únii najviac ľudí považuje to, že prináša občanom nové pracovné príležitosti. Na druhom mieste je hodpodársky rast.

To podľa europoslanca Ivana Štefanca dokazuje, že Slováci vnímajú Úniu hlavne ako ekonomický projekt. „Je to zároveň dôkaz toho, že sa európska integrácia pozitívne prejavila na životnej úrovni ľudí,“ komentoval výsedky slovenský zástupca v europarlamente.

 

Výskum potvrdil, že aj naďalej majú Slováci najväčšie obavy z bezpečnostnej hrozby, ktorú si spájajú s témou migrácie. Terorizmus a neriadená migrácia boli dve najčastejšie odpovede na otázku, ktoré hrozby by mala EÚ riešiť prednostne. Chudoby a vylúčenia sa bojí 39 percent opýtaných.

Pre porovnanie – kým na Slovensku má z nekontrolovanej migrácie strach takmer každý druhý Slovák (47 percent), na úrovni celej EÚ je to len 35 percent.

Európsky parlament Slovákov nezaujíma

Súčasné postavenie Európskeho parlamentu ľuďom na Slovensku vyhovuje. „Legislatívny orgán EÚ vníma pozitívne 32 percent Slovákov, čo je na úrovni európskeho priemeru. Na otázku, či by mal v budúcnosti europarlament zohrávať dôležitejšiu úlohu, však kladne odpovedalo len 35 percent opýtaných.

Takmer úplne na konci rebríčka sú Slováci (30 percent) v prípade záujmu o voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019. Menší záujem o túto záležitosť prejavili len Česi (23 percent). Sú to zároveň krajiny s najnižšou volebnou účasťou v európskych voľbách v roku 2014.

„Ľudia majú stále málo informácií a zrozumiteľných správ o tom, čo sa deje v Európskom parlamente a aký je význam jeho rozhodnutí,“ povedala na predstavení výsledkov europoslankyňa Monika Smolková (SMER-SD).

 

“Budeme hľadať spôsob, ako Slovákom prostredníctvom verejnoprávneho média viac a lepšie priblížiť dianie v EP,” uviedla Smolková. V tejto snahe by podľa Smolkovej malo pomôcť plánované stretnutie europoslancov s vedením RTVS.

Obaja europoslanci sa vyjadrili tiež k myšlienke zavedenia spoločných celoeurópskych kandidátiek, na základe ktorých by sa obsadili kreslá uvoľnené po britských europoslancoch. Monika Smolková to označila za „ďalší nezmyselný krok“ a podľa vlastných slov proti nemu ostro vystúpila aj na zasadaní európskej frakcie, ktorej súčasťou je aj Smer.

Navrhuje, aby sa miesta vôbec neprerozdeľovali, čo by podľa Smolkovej pomohlo znížiť výdaje europarlamentu. Spoločné kandidátky odmieta aj Ivan Štefanec. Viedlo by to podľa neho k zvýhodneniu kandidátov veľkých krajín.

Zdroj: Euractiv

JSN Dome template designed by JoomlaShine.com