Európska komisia prijala návrh Európskeho pilieru sociálnych práv, ktorým zavŕšila viac ako rok trvajúci proces jeho príprav a rozsiahlej diskusie s členskými štátmi, sociálnymi partnermi i verejnosťou. Cieľom procesu bolo nájsť opatrenia, ktorými by sa európsky trh práce prispôsobil hospodárskemu a sociálnemu vývoju v 21. storočí, ktorý poznačila globalizácia, technologický pokrok sprevádzaný automatizáciou a digitálnou revolúciou, či meniace sa pracovné modely a demografický vývoj. Pilier pozostáva z 20 kľúčových zásad a práv na podporu spravodlivých a dobre fungujúcich trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia,

Eurostat, štatistický úrad Európskej únie, dnes zverejnil ukazovatele stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti. Podľa nich dosiahla v roku 2016 miera zamestnanosti osôb vo veku 20 – 64 rokov v EÚ nový vrchol na úrovni 71,1 percenta, pričom sedem z 28 členských štátov už zároveň splnilo svoj cieľ na rok 2020 v tejto oblasti. Na Slovensku dosahovala miera zamestnanosti v roku 2016 úroveň 69,8 percenta, čo predstavuje nárast o viac ako dva percentuálne body oproti roku 2015. Cieľom Slovenska je pritom dosiahnuť do roku 2020 zamestnanosť na úrovni 72 percent.

Európska komisia včera (26.apríla) zverejnila diskusný dokument s názvom „Rozvoj sociálneho rozmeru Európy", ktorý nadviaže na nedávno zverejnenú Bielu knihu o budúcnosti Európy. Pôjde o prvý zo série piatich diskusných dokumentov na témy, ktoré sú pre EÚ kľúčové a ktoré Komisia plánuje zverejniť do konca júna tohto roku. Dokument je venovaný rozvoju sociálneho rozmeru Európy. Obsahuje konkrétne návrhy a opatrenia, ktorými chce Komisia prispieť k lepšiemu zosúladeniu pracovného a rodinného života Európanov, vrátane návrhov na zvýšenie zamestnanosti žien, či ochrany pracujúcich.

V piatok 5. mája 2017 sa uskutoční v Košiciach diskusia o budúcnosti EÚ a inteligentných mestách s Marošom Šefčovičom, podpredsedom Európskej komisie pre energetickú úniu. Podujatie je určené pre širokú verejnosť, predovšetkým však pre študentov košických univerzít a účastníkov programu Erasmus+. Tešíme sa na vás 5. mája 2017 od 10:00 do 11:30 v priestoroch Univerzitnej knižnice Technickej univerzity Košiciach, Boženy Němcovej 7.                                                         Viac informácií: TU

 

Členské štáty EÚ, vrátane Slovenska, dnes schválili návrh Komisie investovať 22.1 miliónov eur do siedmich projektov, ktoré pomôžu rozvíjať trvalo udržateľnú a efektívnu dopravnú a energetickú infraštruktúru v EÚ. Projekty budú financované z Nástroja na prepájanie Európy (NPE), ktorý je jedným z kľúčových nástrojov financovania stratégie energetickej únie EÚ na podporu rastu, vytváranie pracovných miest a zvyšovanie konkurencieschopnosti prostredníctvom cielených investícií do infraštruktúry na európskej úrovni.

Ak cestujete do zahraničia a telefonujete, posielate textové správy alebo surfujete na internete cez mobilný telefón alebo zariadenie s kartou SIM z vašej domovskej krajiny, „roamingujete“. Operátor vo vašej domovskej krajine platí operátorovi v cudzej krajine za používanie jeho sietí. Cena vyplácaná medzi prevádzkovateľmi sa nazýva „veľkoobchodná roamingová cena“. Tá predstavuje náklady domovského operátora, a preto vplýva na celkové náklady spotrebiteľov. Preto Komisia pracuje na obmedzení veľkoobchodných cien roamingu v EÚ súbežne s úsilím o priame obmedzenie maloobchodných cien, ktoré platí spotrebiteľ.

Komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics dnes oznámil mená víťazov Ceny EÚ za literatúru 2017, ktorá sa každoročne udeľuje novým nádejným a začínajúcim autorom zo všetkých kútov Európy. Ocenených bolo 12 autorov, a to: Rudi Erebara (Albánsko), Ina Vultchanova (Bulharsko), Bianca Bellová (Česká republika), Kallia Papadaki, (Grécko), K. Thoroddsen Halldóra (Island), Osvalds Zebris (Lotyšsko), Walida Nabhan (Malta), Aleksandar Bečanović (Čierna Hora), Jamal Ouariachi (Holandsko), Darko Tuševljaković (Srbsko), Sine Ergün (Turecko) a Sunjeev Sahota (Spojené kráľovstvo).

Podľa Eurostatu v  roku 2015 získalo občianstvo niektorého štátu Európskej únie približne 840 000 ľudí, čo predstavuje pokles v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Z celkového počtu občianstiev EÚ bolo pritom 87 percent udelených občanom z krajín mimo EÚ. Najväčšiu skupinu občanov, ktorí získali občianstvo EÚ, tvorili v roku 2015 Maročania (získali občianstvo najmä v Taliansku, Španielsku alebo Francúzsku), nasledovali Albánci (prevažne v Taliansku alebo Grécku), Turci ( najmä v Nemecku), Indovia (prevažne vo Veľkej Británii), Rumuni (polovica z nich v Taliansku), Pakistanci (polovica z nich vo Veľkej Británii) a Alžírčania (prevažne vo Francúzsku).

Komisia zverejnila porovnávací prehľad EÚ v oblasti súdnictva za rok 2017, v ktorom hodnotí kvalitu a nezávislosť justičných systémov v členských štátoch EÚ. Jeho cieľom je pomôcť vnútroštátnym orgánom zlepšiť efektívnosť ich justičných systémov. Na rozdiel od predchádzajúcich vydaní sa porovnávací prehľad za rok 2017 zameriava na nové aspekty fungovania justičných systémov a skúma napríklad, či majú spotrebitelia jednoduchý prístup k spravodlivosti a ako postupujú pri podávaní sťažností proti spoločnostiam. Po prvýkrát je zároveň v prehľade zahrnutá aj dĺžka súdnych konaní týkajúcich sa trestných činov prania špinavých peňazí.

Týmto si Vás dovoľujeme pozvať na spoločný seminár organizovaný Zastúpením Európskej komisie na Slovensku a inštitútom INEKO. S názvom "Ako znižovať zaostávanie regiónov Slovenska? Cieľom je diskutovať a hľadať riešenia ako znížiť zaostávanie regiónov Slovenska prostredníctvom lepšieho využitia dostupných prostriedkov na znižovanie nezamestnanosti, rozvoj ľudského kapitálu a skvalitnenie dopravnej infraštruktúry".

Termín: 27.4.2017, miesto: Európske informačné centrum, Palisády 29, Bratislava

Registrácia je do 24.4.2017 na adrese: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..



Investície EÚ vyvolávajú zlepšenia, ktoré sú dôležité v našom každodennom živote: lepšie vzdelanie, modernizovaná zdravotná starostlivosť, zelenšia energia, nová dopravná infraštruktúra, moderné technológie sú len niektoré z príkladov. Výsledky sú viditeľné v každom meste, každom regióne, aj v najvzdialenejších kútoch kontinentu. Viac TU

EÚ zavádza povinné systematické kontroly na vonkajších hraniciach schengenského priestoru. Členské štáty sú povinné  vykonávať systematické kontroly občanov EÚ, ktorí prekračujú vonkajšie hranice Únie pri vstupe, ako aj pri výstupe. Cieľom zistiť, či medzi nimi nie sú osoby vedené v bezpečnostných databázach alebo v databázach osôb podozrivých z terorizmu. Systematická kontrola štátnych príslušníkov tretích krajín bola zavedená už dávnejšie.

Vyhlásenie prvého podpredsedu EK Fransa Timmermansa a komisárok Marianne Thyssenovej, Věry Jourovej a Coriny Crețuovej pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného dňa Rómov v sobotu 8. apríla 2017. „Základnými kameňmi Európskej únie sú rovnaké zaobchádzanie a základné práva. Rómovia majú za sebou dlhú históriu, počas ktorej boli obeťami sociálneho vylúčenia a predsudkov. Táto najväčšia európska menšina – v EÚ žije 6 miliónov Rómov – ešte stále čelí diskriminácii a marginalizácii. Sme odhodlaní naďalej bojovať proti neznášanlivosti voči Rómom a presadzovať ich plnú integráciu vo všetkých komunitách a krajinách EÚ.

JSN Dome template designed by JoomlaShine.com